Úvod a prvý deň v labáku

Ahoj, volám sa Martina a na tomto blogu budem dokumentovať svoje zážitky z laboratórnej stáže v Cambridge. Budem tu súčasťou laboratória Jenny Gallop ktoré sa zaoberá vývojovou biológiou a špecificky formovania rôznych štruktúr z membrány bunky. Laboratórium sa nachádza v Gurdon Institute a ten sa celý zaoberá výskumom rakoviny.

Ako som sa sem dostala? Posledný rok som študovala v Anglicku cez HMC Štipendium na nezávislej internátnej škole. Vždy som chcela ísť na dlhšiu dobu pracovať do laboratória a keď som sa ocitla v krajine so svetovým výskumom na univerzitách, rozhodla som sa skúsiť dostať sa k nejakému výskumu. V Anglicku som ale rýchlo zistila, že je tu všetko podstatne drahšie ako na Slovensku a bez nejakej podpory by som si nedokázala stáž zabezpečiť. Vtedy som sa dozvedela o grante od nadácie Pontis na vedu a výskum a prihlásila som sa naň a získala som finančné prostriedky ktoré mi umožnili zostať v Anglicku o 2 týždne dlhšie na laboratórnej stáži. 

Najdôležitejšie bolo ale rozposlať emaily do laboratórií po celom Anglicku, ktoré ma zaujali svojím výskumom (a emailov bolo teda veľa). Z desiatok emailov, ktoré som rozoslala sa mi vrátili 2 s pozitívnou odozvou, obidva z Univerzity v Cambridgi. Jeden labák avšak iba začínal a nakoniec sa mi ďalej neozval, takže som zamierila do Gallop Lab v Gurdon institute.

--------------------------------------------

10/7/2017 - pondelok

--------------------------------------------

Ráno som sa vydala z môjho ubytovania cez celý Cambridge do inštitútu a len tak tak som sa vyhla horúčavám ktoré teraz v Anglicku sú. Inštitút vyzeral veľmi novo a moderne, na recepcii mi dali nálepku návštevníka a prišla ma vyzdvihnúť Phd študentka pracujúca v "mojom" laboratóriu.

     V laboratóriu pracuje stálo 7 ľudí, ale počas dňa ho navštívila minimálne desiatka iných ľudí, ktorí si prišli vyzdvihnúť materiál alebo urobiť nejaký experiment. Stáli pracovníci sú zaujímavá zmes nielen národností ale aj oblastí vedy. Väčšina z nich sa zaoberá biochémiou, ale nájde sa aj fyzik či medik, a každý z výskumníkov sa zaoberá iným uhlom tej istej témy - výbežkov z membrány buniek ktoré sa volajú filopódie. 

     Jedným zo spôsobov ich skúmania je priame pozorovianie ich rastu a pohybu v žabacích embryách. Vedeli ste že žaby boli používané ako prvé tehotenské testy? Bol im injektovaný moč ženy a ak bola tehotná, žaba zniesla vajcia. Všetky tieto vajcia sa v nemocniciach hromadili a tak sa stali veľmi dostupným a obľúbeným materiálom pre biologické experimenty.

     Bunky z embrya sa vyrezávajú takzvaným nožíkom z obočia. Čítate správne. Laborant musí nájsť človeka so správnou pevnosťou obočných vláskov a potom voskom pripevniť na koniec pipety a výsledkom sa dá rezať veľmi mäkké embryo, ktoré je dostatočne veľké - až 1mm.

     Iní výskumníci bunečné výbežky priamo "prinútia vyrásť" na umelej bunečnej membráne a sledujú akým spôsobom sa formujú.

     Ďalší zas z bunky extrahujú proteíny, ktoré majú pomáhajú výbežky formovať a pripravujú ich na použitie.

     Pán, ktorý zavítal z poľa fyziky pomocou elektrického prúdu dokáže vyrobiť veľmi veľké gule z membrány, na ktorých dokáže testovať iné vlastnosti buniek.

Toľko na začiatok, ale možno aj na koniec, pretože som prvý deň strávila oboznamovaním sa s laboratóriom, pracovníkmi, ich výskumom a dostala som sa aj k "nudnej" práci ako je objednávanie sekvencií DNA a potrebným papierovačkám okolo toho. Zas a znovu som sa presvedčila, že veda vyžaduje veľa čakania (na rast buniek, na objednané chemikálie, na syntetizovanie proteínov,...). Našťastie mám veľa hrubých článkov o proteínových komplexoch na zabitie času (je to veľmi desivé keď sa pozriete na toľko neznámych skratiek, ale po druhom prečítaní to začne dávať zmysel).

Zajtra mám na pláne prehliadku celého inštitútu spolu s  inými študentami, ktorí sú tu na stáži, a mala by som sa dostať aj k praktickej práci, keďže už budem zaškolená. Taktiež by som mala pridať zopár fotiek či už z labáku alebo mikroskopu :).