Muchy a baktérie
V stredu som sa zoznámila s ďalším laboratórnym zvieratkom - respektíve asi s pár stovkami. V laboratóriu sa na sledovanie rastu používajú aj mušie vajíčka. Muchy nažívajú v sklenených fľaškách a zhruba každý deň produkujú novú generáciu, takže sa dajú veľmi rýchlo skrížiť a namnožiť.
To je veľmi žiadané, keďže v nich výskumník z Francúzska sleduje rôzne proteíny, ktoré musia byť správne označené. To sa dá docieliť tak, že sa do genetickej informácie muchy vloží kód pre novú,, fluorescenčnú verziu žiadaného proteínu. Ešte pred nedávnom to bola zložitá procedúra ktorá vyžadovala veľa času a baktérií a nebola príliš spoľahlivá. V posledných rokoch sa ale rozmohla technika Crispr, ktorá funguje ako nožničky a lepidlo na DNA v jednom, a dokáže veľmi jednoducho vložiť žiadaný gén do organizmu.
Aj napriek tomuto zjednodušenie nie je mutovanie múch jednoduché a trvá pár týždňov kým sa mucha môže sledovať.
Mušie vajíčka treba prepláchnuť v bielidle aby sa odstránila vonkajšia tvrdá vrstva a zostalo nám iba priehľadné mušie embryo.
Pre výskumníka, ktorý na nich pracuje sú dôležité, pretože stále rastú a rastú rýchlo. A tak sa na nich dajú vidieť bunky na ktorých sú výbežky o ktoré majú v labáku taký záujem. Tieto filopodie sa objavujú na bunkách, ktoré sa musia hýbať cez bunku a pomáhajú v pohybe.
Sleduje sa na nich hlavne, či sa v týchto "chápadlách" nachádzajú špecifické proteíny, ktoré majú napomáhať ich rastu. A tak má výskumník iný klon múch, v ktorých je fluorescenčne označený iný proteín a tak môže sledovať expresiu (kde sa v bunke nachádza) každného z nich v týchto výrastkoch z bunky.
----
S inou laborantkou sme pripravovali nové proteíny a DNA. To znamená, že sme museli premeniť bunky a baktérie na malé továrne na tieto molekuly. To hlavne znamená, že do nich musíme vložiť správnu DNA z ktorej sa buď môžu vyrobiť proteíny (v cicavčích bunkách) alebo sa môže zvýšiť jej počet (v bakteriálnych bunkách).
Proces s cicavčími bunkami je veľmi jednoduchý - žiadaná DNA sa zamieša so špeciálnymi lipidmi (tukmi) a proteínmi, ktoré tvoria komplexy, ktoré pomôžu DNA dostať sa do bunky.
Túto zmes sme primiešali k bunkám a nechali inkubovať. Bunky sa potom vybrali a rýchlo zmrazili. Keď bude proteín potrebný, dá sa z nich vyextrahovať.
S baktériami sme potrebovali urobiť krok navyše a to namnožiť potrebnú DNA - použáva sa na to prístoj volaný PCR, kde sa počas mnohých cyklov počet DNA vždy zdvojnásobí. Na dostatočné množstvo DNA sme potrebovali PCR nechať bežať 5 hodín a teda sme ho nechali pracovať cez noc a pobrali sa domov.
To je veľmi žiadané, keďže v nich výskumník z Francúzska sleduje rôzne proteíny, ktoré musia byť správne označené. To sa dá docieliť tak, že sa do genetickej informácie muchy vloží kód pre novú,, fluorescenčnú verziu žiadaného proteínu. Ešte pred nedávnom to bola zložitá procedúra ktorá vyžadovala veľa času a baktérií a nebola príliš spoľahlivá. V posledných rokoch sa ale rozmohla technika Crispr, ktorá funguje ako nožničky a lepidlo na DNA v jednom, a dokáže veľmi jednoducho vložiť žiadaný gén do organizmu.
Aj napriek tomuto zjednodušenie nie je mutovanie múch jednoduché a trvá pár týždňov kým sa mucha môže sledovať.
Mušie vajíčka treba prepláchnuť v bielidle aby sa odstránila vonkajšia tvrdá vrstva a zostalo nám iba priehľadné mušie embryo.
Pre výskumníka, ktorý na nich pracuje sú dôležité, pretože stále rastú a rastú rýchlo. A tak sa na nich dajú vidieť bunky na ktorých sú výbežky o ktoré majú v labáku taký záujem. Tieto filopodie sa objavujú na bunkách, ktoré sa musia hýbať cez bunku a pomáhajú v pohybe.
Sleduje sa na nich hlavne, či sa v týchto "chápadlách" nachádzajú špecifické proteíny, ktoré majú napomáhať ich rastu. A tak má výskumník iný klon múch, v ktorých je fluorescenčne označený iný proteín a tak môže sledovať expresiu (kde sa v bunke nachádza) každného z nich v týchto výrastkoch z bunky.
----
S inou laborantkou sme pripravovali nové proteíny a DNA. To znamená, že sme museli premeniť bunky a baktérie na malé továrne na tieto molekuly. To hlavne znamená, že do nich musíme vložiť správnu DNA z ktorej sa buď môžu vyrobiť proteíny (v cicavčích bunkách) alebo sa môže zvýšiť jej počet (v bakteriálnych bunkách).
Proces s cicavčími bunkami je veľmi jednoduchý - žiadaná DNA sa zamieša so špeciálnymi lipidmi (tukmi) a proteínmi, ktoré tvoria komplexy, ktoré pomôžu DNA dostať sa do bunky.
Túto zmes sme primiešali k bunkám a nechali inkubovať. Bunky sa potom vybrali a rýchlo zmrazili. Keď bude proteín potrebný, dá sa z nich vyextrahovať.
S baktériami sme potrebovali urobiť krok navyše a to namnožiť potrebnú DNA - použáva sa na to prístoj volaný PCR, kde sa počas mnohých cyklov počet DNA vždy zdvojnásobí. Na dostatočné množstvo DNA sme potrebovali PCR nechať bežať 5 hodín a teda sme ho nechali pracovať cez noc a pobrali sa domov.
Komentáre
Zverejnenie komentára